Materská (MD) a rodičovská dovolenka (RD) je voľno poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce. Nevzťahuje sa teda na osoby, ktoré nie sú v pracovnom pomere, napr. živnostník, nezamestnaný, študent nemôžu byť na materskej alebo rodičovskej dovolenke.

Na druhej strane materské je dávka poskytovaná z nemocenského poistenia, ktorá nemusí súvisieť s materskou dovolenkou. Rodičovský príspevok (RP) je štátna dávka, a nemusí súvisieť s rodičovskou dovolenkou.

Materská dovolenka a rodičovská dovolenka

§ 166

(1)   V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

(1)      Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.

(2)      Žena a muž písomne oznámia zamestnávateľovi najmenej jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

(3)      Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku podľa odseku 2 možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období podľa odseku 2 nečerpala.

§ 167

(1)       Žena nastupuje materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom.

(2)      Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu až do uplynutia času ustanoveného v § 166 ods. 1. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov; osamelej žene sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 31 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, sa poskytne materská dovolenka do uplynutia 37 týždňov.

§ 168

(1)   Ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena a muž zatiaľ nastúpi do práce, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka a rodičovská dovolenka najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa žene a mužovi poskytne odo dňa, keď prevzal dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestal preto pracovať, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa.

(2)      Žene a mužovi, ktorý sa prestal starať o narodené dieťa a ktorého dieťa bolo z tohto dôvodu umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj žene a mužovi, ktorého dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, nepatrí materská dovolenka a rodičovská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará.

(3)      Ak sa dieťa narodilo mŕtve, patrí žene materská dovolenka po dobu 14 týždňov.

(4)      Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

(5)      Ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena na materskej dovolenke alebo žena a muž na rodičovskej dovolenke, poskytuje sa im táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok.

§ 169

(1)       Nárok na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku má aj žena a muž, ktorý prevzal na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela.

(2)      Materská dovolenka alebo rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 sa poskytuje žene a mužovi odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelej žene a osamelému mužovi v trvaní 31 týždňov a žene a mužovi, ktorý prevzal dve deti alebo viac detí, sa poskytuje v trvaní 37 týždňov, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 2 sa poskytuje v trvaní troch rokov odo dňa skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa prvej vety alebo odo dňa prevzatia dieťaťa, ktoré dovŕši tri roky veku, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, rodičovská dovolenka sa poskytuje v trvaní šesť rokov odo dňa skončenia materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky podľa prvej vety alebo odo dňa prevzatia dieťaťa, ktoré dovŕši tri roky, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.

(3)      Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, rodičovskú dovolenku možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období podľa odseku 2 tretej vety nečerpala.

1.2      Nárok na dovolenku

Dovolenka sa nekráti za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods.1, toto obdobie sa na účely dovolenky považuje za výkon práce. Naopak, dovolenka sa zamestnancovi kráti, ak nepracoval z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa §166 ods. 2..  Nárok na dovolenku nie je závislý od poberania, či nepoberania materského alebo rodičovského príspevku.

U matky dieťaťa na účely dovolenky je :

  • materská dovolenka považovaná za výkon práce
  • rodičovská dovolenka nie je výkon práce

Otec dieťaťa môže byť v zamestnaní len na rodičovskej dovolenke a na účely dovolenky

  • RD od narodenia dieťaťa v rovnakom rozsahu ako MD u matky je výkon práce (napr. do 34 týždňov od narodenia dieťaťa)
  • Iná RD nie je výkonom práce

Iná osoba, ktorá prevzala na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré mu bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela, na účely dovolenky :

  • Materská alebo rodičovská dovolenka od prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov (31 osamelý, 37 viac detí) je považovaná za výkon práce
  • Ďalšia RD nie je považovaná za výkon práce

 

 

 

Príklad 1

Pani Alena nastúpila na materskú dovolenku 4.3.2019, pred MD pracovala, 2 týždne bola PN, dieťa sa narodilo 10.4.2019. MD trvá 34 týždňov do 27.10.2019, od 28.10.2019 je na rodičovskej dovolenke do 31.10.2021 (do práce nastúpila pred dovŕšením 3 rokov veku dieťaťa), RP poberá do 4/2022. Ročnú výmeru dovolenky má 5 týždňov (25 dní). Nárok na dovolenku :

  1. 2019 – za neodpracované sa považujú iba dni PN a RD = 10 + 47 = 57 (menej ako 100) nedopracovaných dní, nárok na dovolenku sa nekráti, je 25 dní.
  2. 2020 – celý rok RD, t.j. odpracovaných má 0 dní, nárok na dovolenku je 0 dní
  3. 2021 – od 1.11.2021 má odpracovaných 45 dní, má nárok na 2/12 z 25 dní = 4 dni dovolenky

 

Príklad 2

Pán Lukáš prevzal dieťa do starostlivosti (od matky) vo veku 28 týždňov od 4.3.2019. U zamestnávateľa je na RD a poberá materské 28 týždňov do 15.9.2019. Potom v zamestnaní pokračuje na RD do konca roku 2019, poberá rodičovský príspevok. Ročnú výmeru dovolenky má 5 týždňov (25 dní). Pred 4.3.2019 celý čas pracoval. Nárok na dovolenku v r. 2019 – za odpracovaný čas sa považuje celá doba do 3.3.2019 (44 dní) a ešte doba RD pred dovŕšením 34 týždňov veku dieťaťa, t.j. do 14.4.(od narodenia dieťaťa rovnaký rozsah ako má nárok materské matka) = 30 pracovných dní. Spolu „odpracovaných“ 74 dní. Keďže má v roku odpracovaných viac ako 60 dní, nárok na dovolenku sa kráti za prvých 100 nedopracovaných dní o 1/12, a za každých ďalších 21 dní o ďalšiu 1/12. Neodpracovaných je 261-74 = 187 dní, to je krátenie o 5/12. Výmera dovolenky je 7/12 z 25 =14,5 dňa dovolenky.

1.3      Podmienky nároku na materské.

Podmienky nároku na materské (dávku nemocenského poistenia) :

  • Nárok vznikol počas nemocenského poistenia (ďalej NP) alebo po jeho zániku v ochrannej lehote.
  • Poistenec získal 270 dní NP v posledných dvoch rokoch pred skutočným dňom pôrodu, resp. pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Do 270 dní sa započítava aj doba prerušenia poistenia zamestnanca z dôvodu RD a doba prerušenia povinného poistenia szčo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok a nevykonávania činnosti v tomto období. Do počtu 270 dní sa započítava aj doba iného nemocenského poistenia skončeného pred vznikom nároku na materské
  • Uzamestnanca je podmienkou, že za obdobie poberania materského nemôže mať príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu. Táto podmienka sa sleduje len v právnom vzťahu, z ktorého zamestnanec žiada o materské.
  • U szčo a dobrovoľne nemocensky poistených osôb je podmienkou, že najneskôr do konca mesiaca, v ktorom im vznikol nárok na materské mali zaplatené poistné na NP za všetky mesiace pred vznikom nároku na materské za obdobie posledných 5 rokov (na dlžobu do 5 € v úhrne sa neprihliada).

Nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje osobitne  z každého nemocenského poistenia.

Ochranná lehota po zániku poistenia je 7 dní. Ak poistenec bol NP menej ako 7 dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak poistencovi vznikne počas ochrannej lehoty nové NP, nevyčerpaný počet dní ochrannej lehoty sa pripočíta k ochrannej lehote z nového poistenia, aj v takomto prípade ochranná lehota je najviac 7 dní.

Ak poistenkyni poistenie zaniklo v období tehotenstva,  ochranná lehota je 8 mesiacov.

Ochranná lehota nevzniká pri prerušení poistenia. Ochranná lehota skončí najneskôr vznikom nového NP, vznikom nároku na výplatu starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku (pokles schopnosti nad 40%).

Nárok na materské matky dieťaťa je od začiatku 6 týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr od 8 týždňa pred týmto dňom. Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie, nárok je od 6 týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Ak žena porodila skôr, nárok je odo dňa pôrodu.

Nárok na materské je 34 týždňov od vzniku nároku, s výnimkami :

  • ak poistenkyňa porodila zároveň dve a viac detí a aspoň o 2 z nich sa stará – nárok je 43 týždňov;
  • osamelá poistenkyňa – nárok je 37 týždňov;
  • ak sa materské pred pôrodom vyplácalo kratšie ako 6 týždňov z iného dôvodu ako, že pôrod nastal skôr, nárok na materské je len do konca týždňa od pôrodu, pri osamelej do konca 31. týždňa od pôrodu, pri viac deťoch do konca 37. týždňa od pôrodu, najdlhšie do konca 34., 37. resp. 43. týždňa od vzniku nároku na materské;
  • ak sa narodilo mŕtve dieťa, 14 týždňov;
  • ak dieťa zomrelo v období nároku na materské, nárok na materské je do konca 2. týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najneskôr do konca 34.,37.,43. týždňa;

Obdobie nároku nemôže zaniknúť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu.

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a stará sa o dieťa, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Podmienkou je 270 dní NP v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti. Nárok je po dobu 28 týždňov od vzniku nároku, u osamelého 31 týždňov, pri viac deťoch 37 týždňov, vždy najdlhšie do dovŕšenia 3 rokov veku dieťaťa.

Iný poistenec je :

  • otec dieťaťa, ak matka zomrela;
  • otec dieťaťa alebo manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku nemôže o dieťa starať pre svoj nepriaznivý stav, ktorý trvá aspoň 1 mesiac a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou u otca dieťaťa, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
  • otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 6 týždňov od pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok,
  • manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela
  • osoba, ak s stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Všeobecné podmienky pre nárok na materské inej osoby (okrem matky) :

  • v deň prevzatia dieťaťa je osoba nemocensky poistená, alebo je v ochrannej lehote po skončení poistenia (zvyčajne 7 dní, tehotná žena 8 mesiacov),
  • v posledných 2 rokoch (730 dňoch) pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti (u matky pred pôrodom) má 270 dní nemocenského poistenia, v prípade prevzatia v ochrannej lehote sa podmienka posudzuje ku dňu skončenia poistenia.

V prípade, že otec preberá dieťa do starostlivosti po dohode s matkou dieťaťa, musí spĺňať podmienky:

  • matka nesmie poberať materské na prevzaté dieťa, môže poberať materské na iné dieťa,
  • matka nesmie poberať rodičovský príspevok na žiadne dieťa, ak ho poberá, musí na ÚPSVaR požiadať o ukončenie poberania rodičovského príspevku k dátumu pred dátumom, od ktorého otec žiada o materské,
  • otec s matkou musia podpísať dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, matka musí túto dohodu podpísať na Sociálnej poisťovni alebo u notára,
  • otec sa musí starať o dieťa.

Riadna starostlivosť podľa  zákona o sociálnom poistení je riadna starostlivosť podľa zákona o rodičovskom príspevku. Podľa § 3 zákona 571/2009 Z.z. o RP riadna starostlivosť o je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. Podľa § 3 ods. 4 „Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou“. Podľa ods. 5 „Ak sa riadne stará o to isté dieťa viac oprávnených osôb, nárok na rodičovský príspevok má len jedna oprávnená osoba určená podľa ich dohody“.

Výška materského je 75% denného vymeriavacieho základu (DVZ).

1.4      Denný vymeriavací základ (DVZ), rozhodujúce obdobie.

DVZ sa určí ako súčet vymeriavacích základov (VZ) v rozhodujúcom období deleno počet dní rozhodujúceho obdobia. Z dní rozhodujúceho obdobia sa vylučujú dni, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na NP a obdobia prerušenia poistného. DVZ pre nemocenské dávky sa zaokrúhľuje sa na 4 desatinné miesta nahor. DVZ (tiež pri súbehu nároku z viacerých poistení) nesmie byť vyšší ako suma vypočítaná z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu.

Maximálny DVZ v r. 2019 : 62,7288 (=954*2*12/365).

Maximálny DVZ v r. 2020 : 66,6083 (= 1013*2*12/365).

Rozhodujúce obdobie (RO) sa zisťuje ku dňu vzniku nároku na materské. Ak nárok vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. RO na určenie výšky materského zamestnankyne, ktorá bola z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu sa zisťuje ku dňu preradenia. Ak nárok vznikne z viacerých poistení, z každého osobitne sa zistí RO a DVZ a dávka sa určí z úhrnu DVZ.

Rozhodujúce obdobie – zamestnanci (RO).

Ak poistenie (zamestnanie) trvá minimálne od 1.1. predchádzajúceho roku, RO je minulý rok.

Ak poistenie vzniklo po 1.1. predchádzajúceho roku a počet dní, za ktoré sa platí poistné pred vznikom nároku na materské

  • je aspoň 90, tak RO je doba od vzniku poistenia (zamestnania) do konca mesiaca pred vznikom nároku na materské.
  • je menší ako 90, RO je predchádzajúci kalendárny rok, ak v predchádzajúcom kalendárnom roku bolo 90 dní, za ktoré sa platí NP zamestnanca, okrem obdobia NP u zamestnávateľa, u ktorého vznikol dôvod na poskytnutie dávky.

Pri určení rozhodujúceho obdobia sa prerušenie poistenia nepovažuje za zánik a vznik poistenia.

Ak zamestnanec :

  • nemal v RO vymeriavací základ,
  • alebo nemal RO (nemal 90 dní platenia poistenia zamestnanca v minulom roku),

pre výpočet dávky sa použije pravdepodobný denný vymeriavací základ.

Rozhodujúce obdobie – szčo.

Ak poistenie szčo pred vznikom nároku na materské :

  • vzniklo v minulom roku, alebo pred 1.1 minulého roka, RO je minulý rok,
  • vzniklo v aktuálnom roku, najneskôr minulý mesiac, RO je doba od vzniku poistenia do konca mesiaca pred vznikom nároku na materské,
  • vzniklo v mesiaci vzniku nároku na materské, RO je doba od vzniku poistenia do dňa predchádzajúceho vzniku nároku.

Ak dôvod na poskytnutie dávky vznikol v prvý deň poistenia szčo, dávka sa určí z pravdepodobného DVZ.

Rozhodujúce obdobie – dobrovoľné nemocenské poistenie (RO).

Ak poistenie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby trvalo aspoň 26 týždňov a :

  • vzniklo najneskôr v minulom roku, RO je minulý rok,
  • vzniklo v aktuálnom roku, RO je doba od vzniku poistenia do konca mesiaca pred vznikom nároku na materské.

Ak poistenie dobrovoľne poistenej osoby netrvalo aspoň 26 týždňov, dávka sa určí z pravdepodobného DVZ.

Pravdepodobný DVZ je 1/30 z VZ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac 1/30 z minimálneho základu. Obmedzenie výpočtu z minimálneho základu sa neuplatní,

  • u zamestnanca, ktorý nemal v RO vymeriavací základ z dôvodu poberania materského alebo čerpania rodičovskej dovolenky,
  • u szčo, ktorá nemala v RO vymeriavací základ z dôvodu poberania materského, alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok.