Rekreačný príspevok bol zavedený novelou zákona 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu, ktorá vyšla pod číslom 347/2018 Z.z.. Súčasťou novely je aj novela Zákonníka práce, zákona o sociálnom fonde, zákona o dani z príjmov, zákonov o štátnej službe rôznych typov zamestnancov (policajti, colníci, profesionálni vojaci,…) a zákona o štátnej službe.

Novela Zákonníka práce :

§ 152a

Rekreácia zamestnancov

(1)       Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

(2)      Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu, je výška poplatku za sprostredkovanie služieb podľa odseku 4 maximálne 3 % z hodnoty rekreačného poukazu.

(3)      Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

(4)      Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú preukázané výdavky zamestnanca na

a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania na území SR,

b)  pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,

c)  ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

d)  organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

(5)      Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa odseku 4 na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.

(6)       Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu,  zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

1.2      Posúdenie počtu zamestnancov 49/50.

Pre posúdenie povinnosti zamestnávateľa poskytovať rekreačný príspevok sa  zisťuje sa priemerný evidenčný počet zamestnancov v minulom roku. Čiže pre RP v roku 2019 sa posudzuje priemerný evidenčný počet zamestnancov v r. 2018. Priemerný evidenčný počet zamestnancov (EP) je štatistický údaj priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách (údaj je napr. za jednotlivé štvrťroky v štatistike P2-04, alebo za rok v ročnom výkaze o úplných nákladoch práce UNP1-01).

Do evidenčného počtu sa započítavajú zamestnanci v :

  • pracovnom pomere, a to aj na kratší pracovný čas
  • v služobnom pomere,
  • štátnozamestnaneckom pomere
  • starostovia
  • členskom pomere, ktorý dostávajú mzdu alebo plat,

ďalej len zamestnanec v PP.

Do evidenčného počtu nevstupujú

  • zamestnanci, ktorí majú uzatvorenú dohodu (DoVP, DoPČ a DoBPŠ)
  • štatutári, členovia dozornej rady, spoločníci s.r.o. a pod., ktorí nemajú uzatvorený PP
  • žiaci na praxi

Z evidenčného počtu sa vylučujú obdobia, kedy zamestnanci v PP

  • sú na materskej dovolenke alebo rodičovskej dovolenke
  • čerpajú neplatené voľno trvajúce viac ako 28 dní, resp. majú absenciu trvajúcu viac ako 4 týždne
  • sú vo vyšetrovacej väzbe a pod., ktorým zamestnávateľ neposkytuje mzdu

Do EP sa započítava zamestnanec v PP aj

  • počas práceneschopnosti, OČR
  • počas dovolenky, sviatkov, prestojov, prekážky na strane zamestnávateľa
  • počas neplateného voľna alebo absencie, ktoré trvá najviac 28 kalendárnych dní

Zamestnanci uvoľnení, resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii sa započítavajú do EP v tej firme, ktorá im poskytuje mzdu, resp. refunduje v plnej miere mzdu.

Agentúry dočasného zamestnávania (§ 29 až 31 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti) zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov svojej organizácie a tiež všetkých dočasných zamestnancov, ktorých prideľujú, resp. prepožičiavajú na práce iným užívateľským zamestnávateľom.

Ak je zamestnanec  v PP celý rok, je to 1 osoba v evidenčnom počte a to bez ohľadu na výšku úväzku. Ak pracovný pomer trval časť roka, alebo boli v roku obdobia, kedy sa zamestnanec do EP nezapočítava, započíta sa do EP pomerná časť podľa kalendárnych dní. Ak je zamestnanec u zamestnávateľa v dvoch súbežných pracovných pomeroch po celý rok, je to jedna osoba v evidenčnom počte.

V roku 2019 je povinný poskytovať RP zamestnávateľ, ktorého priemerný evidenčný počet zamestnancov za rok 2018 bol vyšší ako 49. Zamestnávateľ s nižším EP môže, ale nemusí príspevok poskytnúť. Vzhľadom na znenie zákona, kde sa rozlišuje, či zamestnávateľ zamestnáva viac ako  49 zamestnancov alebo menej ako 50, dá sa predpokladať, že priemerný evidenčný počet sa má zaokrúhľovať na celé osoby matematicky.

 

Príklad 1

Pani Anna je v PP celý rok 2018. Od 1.2. bola na materskej dovolenke a následne na rodičovskej dovolenke. Do EP sa započíta 31/365 = 0,0849315 osoby.

Pán Boris pracoval na dohodu od 1.1.2018 do 30.6.2018. Od 1.7.2018 do 30.9.2018 bol v pracovnom pomere. V rámci trvania pracovného pomeru mal 4 dni absenciu. Do EP sa započíta celá doba trvania PP = (31+31+30)/365 =0 ,2520548 osoby.

Pán Cyril bol v PP celý rok 2018, mal neplatené voľno od 1.7. do 31.7.. Do EP sa započíta (365-31)/365 = 0,915068 osoby.

Pán Daniel je v PP celý rok, okrem toho od 1.9. má uzatvorený ďalší pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa na kratší pracovný čas. Do EP sa započíta 1 osoba.

Pán Emil je v PP celý rok 2018, od 1.2. nastúpil na rodičovskú dovolenku a poberá materské, rodičovská dovolenka trvala do 15.8.2018, potom nastúpil do práce. Okrem toho uzatvoril u toho istého zamestnávateľa

  1. pracovný pomer od 1.2. na kratší pracovný čas, ktorý trvá do konca roku. Do EP sa započíta 1 osoba (po celú dobu vyňatia z EP v jednom PP mu trvá a pracuje v inom PP)
  2. pracovný pomer od 15.2. na kratší pracovný čas. Do EP sa započíta ((365-14)/365 = 0,9616438 človeka). T.j. čas vyňatia z EP počas rodičovskej dovolenky sa nezapočíta, len kým nezačne pracovať v ďalšom PP u toho istého zamestnávateľa.

1.3      Ktorí zamestnanci majú nárok na RP.

Nárok na RP majú zamestnanci, ktorých pracovný pomer trvá nepretržite 24 mesiacov. Nárok na RP majú aj zamestnanci vo verejnej službe alebo zamestnanci v štátnej službe (policajti, colníci, príslušníci Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, profesionálni vojaci), ktorých pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer (ďalej len PP) u zamestnávateľa trvá nepretržite 24 mesiacov. 24 mesiacov trvania PP sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Za nepretržité trvanie PP sa považuje aj, ak v minulosti jeden pracovný pomer skončil a hneď nasledujúci deň vznikol nový pracovný pomer.

Zamestnávateľ, ktorý je povinný RP poskytnúť, je povinný RP poskytnúť všetkým zamestnancom, ktorí ku dňu začatia rekreácie sú nepretržite v PP 24 mesiacov, a to napríklad aj :

  • zamestnancom v pracovnom pomere na kratší pracovný čas,
  • zamestnancom, ktorí sú v čase rekreácie na materskej alebo rodičovskej dovolenke,
  • zamestnancom, ktorí majú neplatené voľno a to aj dlhodobé
  • zamestnancom, ktorí majú/mali absenciu
  • zamestnancom, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie
  • zamestnancom, ktorí sú práceneschopní

Zamestnanec, ktorého PP skončil v priebehu roka, má nárok na RP, ak rekreácia začala počas trvania PP. Požiadať o RP môže aj po skončení PP, do 30 dní po skončení rekreácie.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, môže  RP poskytnúť rovnako iba zamestnancom, ktorých pracovný pomer trvá nepretržite 24 mesiacov. Tento zamestnávateľ si ale môže vnútorným predpisom stanoviť ďalšie podmienky, kedy rekreačný príspevok poskytne, čiže môže obmedziť okruh zamestnancov s nárokom na RP, ale nemôže rozšíriť okruh týchto zamestnancov. Vo vnútornom predpise si môže určiť napríklad, že poskytne RP po splnení podmienok uvedených v §152a Zákonníka práce a ďalších podmienok, napr. dlhšie trvanie pracovného pomeru, len pre pracovný pomer na plný úväzok, len zamestnancom ktorí nemali v období od …. absenciu, a pod..

Príklad 2

Zamestnanec bol v PP od 1.1.2017 do 31.12.2017, následne má uzatvorený nový PP od 1.1.2018, PP skončí 30.6.2019, od 1.6.2019 má absenciu.

  1. zamestnanec bol na rekreácii od 1.5. do 10.5.2019. Zamestnanec má nárok na RP
  2. zamestnanec bol na rekreácii od 28.6. do 10.7.2019. Zamestnanec má nárok na RP
  3. zamestnanec bol na rekreácii od 1.7. do 10.7.2019. Zamestnanec nemá nárok na RP

 

Príklad 3

Zamestnanec má uzatvorený PP od 1.5.2017, pracovný pomer trvá celý rok 2019. Zamestnanec má nárok na RP na rekreácie, ktoré začnú najskôr 30.4.2019. Ak rekreácia začala 29.4.2019 a skôr, nárok na RP na túto rekreáciu nie je. 24 mesiacov sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie, nie pred dňom začatia rekreácie.

1.4      Maximálna výška príspevku.

Zamestnávateľ – aj ten čo musí, aj ten, čo len môže, poskytuje RP vo výške 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 275 € za kalendárny rok. Suma 275 € sa kráti, ak má zamestnanec uzatvorený PP na kratší pracovný čas. Krátenie 275 € sa realizuje v závislosti od dĺžky dohodnutého úväzku zamestnanca  v deň začatia rekreácie voči stanovenému pracovnému času na pracovisku zamestnanca. Vypočítaná maximálna suma sa zaokrúhli na eurocenty nahor.

Suma 275 € sa nekráti, ak sú splnené podmienky nároku len časť roka, ani ak pracovný pomer skončí  v priebehu roka.

 

Príklad 4

Zamestnanec Emil je v PP od 1.1.2017. Na pracovisku je stanovený pracovný čas 37,5 hod.

Do 31.3.2019 má dohodnutý PP na kratší pracovný čas 20 hod týždenne, od 1.4.2019 mu bol zmenený úväzok na 37,5 hod.

Pán Emil bol na rekreácii od 30.3.do 6.4.2019, zdokladované oprávnené výdavky na rekreáciu boli 340€.

V deň začatia rekreácie 30.3. má pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas,

  • maximálna suma príspevku bude 275 x 20/37,5 = 146,67 €,
  • RP = 55% z 340 € = 187 €, najviac však 146,67 €, t.j. RP = 146,67 €.

Pán Emil bol na ďalšej rekreácii od 7.8. do 11.8., oprávnené výdavky 300 €.

V deň začatia rekreácie 7.8. má pracovnú zmluvu na plný úväzok, maximálna ročná suma príspevku je 275 €, ale už pri minulej rekreácii vyčerpal 146,67 €, zamestnávateľ preplatí najviac 275-146,67 = 128,33 €.

  • RP = 55% z 300 = 165 €, najviac však 128,33 €, RP = 128,33 €.

 

Príklad 5

Zamestnanec Fero je v PP od 1.1.2017. Na pracovisku je stanovený pracovný čas 40 hod.

Do 31.3.2019 má dohodnutý PP na plný úväzok, od 1.4.2019 mu bol zmenený úväzok na 20 hod.

Pán Fero bol na rekreácii od 30.3. do 6.4., zdokladované oprávnené výdavky na rekreáciu boli 400 €.

V deň začatia rekreácie 30.3. má pracovnú zmluvu na plný úväzok,

  • maximálna suma príspevku bude 275 €,
  • RP = 55% z 400 € = 220 €, (čo je menej ako 275)

Pán Fero bol na ďalšej rekreácii od 7.8. do 11.8., oprávnené výdavky 300 €.

V deň začatia rekreácie 7.8. má pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas, maximálna ročná suma príspevku je 275/40 x 20 = 137,50 €. Už pri minulej rekreácii vyčerpal RP v sume 220 €, zamestnávateľ nepreplatí žiaden RP.

 

 

Príklad 6

Zamestnankyňa Hana je v PP od 1.1.2012, má pracovnú zmluvu na plný úväzok. Od júla 2016 je na materskej a rodičovskej dovolenke. Rodičovskú dovolenku končí 28.8.2019 a zároveň v tento deň konči aj pracovný pomer. Pani Hana bola na rekreácii od 21.8. do 2.9.2019, požiadala o RP a dňa 30.9. zdokladovala oprávnené výdavky na rekreáciu v sume 800 €. Má nárok na RP v sume 275 €.

1.5      Oprávnené výdavky na rekreáciu a preukazovanie.

Oprávnené výdavky zamestnanec preukáže zamestnávateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca

Oprávnenými výdavkami na účely RP sú preukázané výdavky zamestnanca na

  1. a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania na území SR. Napr. organizovaný zájazd s najmenej 2 prenocovaniami na území SR, v ktorého cene je zahrnuté – ubytovanie, strava a iné občerstvenie, ale aj napr. doprava, sprievodca, vstupné na pamiatky, vstupné do wellness, na kúpalisko, do jaskýň, na kultúrne a zábavné podujatie, skipas, zapožičanie bicyklov a pod.
  2. b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky – pobytový balík, v ktorého cene môžu byť zahrnuté akékoľvek služby súvisiace s rekreáciou (napr. wellness, silvestrovská večera, skipas a pod.). Podmienkou je, že uvedené služby sú súčasťou pobytového balíku, resp. sú uvedené vo faktúre spolu s ubytovaním.
  3. c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby.

Všetky predchádzajúce výdavky sú podmienené dvomi prenocovaniami na území SR. Prenocovaním sa rozumie prenocovanie v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. V prípade vystavenia dokladu hotelom, penziónom a podobným ubytovateľom sa dá predpokladať, že má oprávnenie (živnostenské) na poskytovanie služieb prechodného ubytovania.

Nie je podmienkou, že doklad musí byť vystavený len ubytovateľom. Účtovný doklad preukazujúci oprávnené výdavky môže byť vystavený aj napr.

  • cestovnou kanceláriou
  • obcou, školou, zľavovým portálom, zamestnávateľom alebo inou organizáciou, ktoré organizujú zájazd

V každom prípade doklad musí obsahovať názov ubytovacieho zariadenia a údaj o počte prenocovaní.

Ubytovacie zariadenie môže byt, hotel, penzión, ale aj

  • ubytovňa
  • kemping
  • ubytovanie v súkromí

V spornom prípade (predovšetkým pri ubytovaní v súkromí) by mal zamestnávateľ preveriť, či ubytovateľ poskytuje služby prechodného ubytovania (napr. na živnostenskom registri).

Ubytovanie na vlastnej chatke, u príbuzných, v stane mimo kempingu a pod. sa nepovažuje za prenocovanie na území SR na účely RP.

Dve prenocovania nie sú podmienené dvomi prenocovaniami u jedného ubytovateľa, ani tým, že musia byť dve prenocovania za sebou. Malo by isť ale o prenocovania v rámci jednej rekreácie.

Oprávnenými výdavkami sú aj preukázané výdavky zamestnanca na ďalšie osoby, ktoré sa so zamestnancom zúčastnili na rekreácii, a to :

  • na manžela (manželku), bez ohľadu na trvalý pobyt, manželstvo sa posudzuje ku dnu začatia rekreácie;
  • na vlastné dieťa, vlastné dieťa bez ohľadu na vek, môže byť aj zaopatrené dieťa, napr. 30-ročná vydatá dcéra, pracujúca, ktorá nežije s rodičmi;
  • na dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení;
  • na inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti – akákoľvek iná osoba v spoločnej domácnosti (druh, družka, dieťa manželky, súrodenec, rodičia, svokrovci). Spoločná domácnosť sa preukazuje čestným vyhlásením.

FS vo svojom usmernení vyžaduje preukázanie zúčastnených osôb na doklade od ubytovateľa, zákon ale takúto podmienku preukázania zúčastnených osôb neuvádza, preto sa domnievam, že postačuje preukázanie čestným vyhlásením. Zákon určuje, že oprávnené výdavky (a to aj na ďalšie osoby) zamestnanec preukáže zamestnávateľovi predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zákon teda neurčuje spôsob preukázania iných osôb zúčastnených na rekreácii. Z tohto dôvodu, by malo stačiť preukázanie tým, že na účtovnom doklade je počet osôb a zamestnanec v žiadosti uvedie o aké osoby sa jednalo a ich vzťah k zamestnancovi.

Oprávnenými výdavkami na účely RP sú aj preukázané výdavky zamestnanca na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Na tento účel

  • dieťa zamestnanca (alebo zverené) nemusí mať rovnaký trvalý pobyt ani spoločnú domácnosť so zamestnancom,
  • iné dieťa žijúce v spoločnej domácnosti môže byť napr. dieťa manžela/manželky, druha/družky, vnuk, vnučka a pod. – neposudzuje sa rodinný vzťah, iba spoločná domácnosť

Upozorňujem, že školské prázdniny nie vždy zahŕňajú víkendy (napr. jarné, polročné), v takom prípade nie sú oprávnenými výdavkami výdavky na aktivity, ktoré sa konali aj cez víkend pred alebo po školských prázdninách. Podľa usmernenia FS, ak sa viacdenná aktivita konala čiastočne mimo školských prázdnin a čiastočne počas školských prázdnin, je možné uplatniť rekreačný príspevok na pomernú časť oprávnených výdavkov za dni školských prázdnin.

1.6      Daň, poistné, rekreácia na prelome rokov, viac zamestnávateľov, zákaz znevýhodnenia, SF.

Príspevok na rekreáciu poskytnutý v súlade s § 152a Zákonníka práce je zdaniteľným príjmom oslobodeným od dane. Nevstupuje do vymeriavacieho základu zamestnanca a zamestnávateľa na sociálne a zdravotné poistenie a je daňovým výdavkom zamestnávateľa. Zdaniteľný príjem oslobodený od dane je zamestnávateľ povinný uvádzať v mzdovom liste. Suma vyplateného RP sa uvádza aj v Potvrdení o zdaniteľnom príjme zo závislej činnosti (za rok 2019), preto je vhodné, aby zamestnávateľ vyplácal RP „cez mzdy“.

Zamestnanec môže zamestnávateľa žiadať o príspevok na rekreáciu viac krát do roka, úhrnná suma RP nesmie pritom presiahnuť sumu 275 € za rok, resp. sumu v závislosti od dĺžky úväzku (viď príklady 4 a 5). Nárok na príspevok na rekreáciu je pri rekreáciách, ktoré začali najskôr 1.1.2019. Nie je podstatné, či rekreácia bola zaplatená v roku 2018 alebo v roku 2019.

Zamestnanec môže za kalendárny rok žiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ak by sa stalo, že zamestnanec má dva súbežné pracovné pomery u dvoch zamestnávateľov a požiadal o RP u obidvoch (napr. na dve rôzne rekreácie), v poradí druhá žiadosť bola neoprávnená a ide o bezdôvodné obohatenie, podľa § 222 ods. 6 „Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.“. Na tento účel je vhodné, aby žiadosť o RP obsahovala aj prehlásenie, že si zamestnanec neuplatnil RP za kalendárny rok u iného zamestnávateľa.

Maximálna suma 275 € sa nevzťahuje na sumy vyplatené/zúčtované za príslušný rok, ale na príspevky na rekreáciu za kalendárny rok, pričom všetky podmienky, vrátane posudzovania hranice sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Vzhľadom na zaradenie rekreácie do roku pre posúdenie sumy 275 € za rok sa neposudzuje ani dátum zaplatenia rekreácie zamestnancom, ani dátum výplaty RP. Na účely vystavenia potvrdenia o zdaniteľnom príjme :

  • RP vyplatený za minulý rok do 31.1. aktuálneho roku sa uvedie v potvrdení o zdaniteľnom príjme za minulý rok.
  • RP vyplatený za minulý rok po 31.1. aktuálneho roku sa uvedie v potvrdení o zdaniteľnom príjme za aktuálny rok, napriek tomu hranica 275 € sa posudzuje za minulý rok.

 

V nasledujúcich príkladoch sa predpokladá, že sú splnené podmienky nároku na RP a že sú preukázané oprávnené výdavky, a zamestnanci majú pracovný pomer na plný úväzok.

 

Príklad 7

Pani Ivana bola na Silvestrovskom pobyte od 30.12.2018 do 3.1.2019, preložila doklady. Pani Ivana nemá nárok na rekreačný príspevok za tento pobyt, lebo rekreácia začala pred 1.1.2019.

 

Príklad 8

Pani Jana bola na rekreácii od 3.1. do 6.1.2019, rekreáciu zaplatila vopred v roku 2018. Pani Jana má nárok na RP, lebo rekreácia začala v r. 2019

 

Príklad 9 (ak nedôjde k zmene zákona)

Pán Karol bol na rekreácii od 21.12.2019 do 28.12.2019. Pán Karol predtým v roku 2019 nežiadal o RP. Pán Karol požiadal o RP na túto rekreáciu, predložil doklady preukazujúce oprávnené výdavky 600 € dňa 25.1.2020. Výplatný termín zamestnávateľa je 15.deň v mesiaci. Zamestnávateľ poskytne RP v sume 275 €, zúčtuje ho do miezd za 1/2020. V tomto prípade :

  • Si zamestnanec vyčerpal príspevok 275 € za rok
  • Suma RP sa uvedie do potvrdenia o zdaniteľnom príjme za rok 2020

Pán Karol išiel na ďalšiu rekreáciu od 6.7 do 13.7.2020, doklady preukazujúce výdavky vo výške 520 € predložil zamestnávateľovi 25.7.2020. Zamestnávateľ vyplatí RP v sume 275 €, zúčtuje do miezd za 7/2020. V tomto prípade :

  • Si zamestnanec vyčerpal príspevok za rok 2020
  • Suma RP sa uvedie do potvrdenia o zdaniteľnom príjme za rok 2020

V potvrdení o zdaniteľnom príjme za rok 2020, bude mať pán Karol uvedenú sumu vyplateného RP 550 € (je to v poriadku, napriek tomu, že v tlačive za rok 2019 sa uvádza „max. 275 €“)

 

Príklad 10

Pani Lenka má súbežne uzatvorené dva pracovné pomery na kratší pracovný čas (oba na polovičný úväzok) u dvoch zamestnávateľov A a B, oba trvajú 24 mesiacov.

U zamestnávateľa A žiadala o RP na rekreáciu, ktorá začala 23.2.2019, oprávnené výdavky 400 €, požiadala dňa 20.3.2019. Zamestnávateľ vyplatil RP vo výške 55% zo 400 €, max. ale ½ z 275 €, čiže RP = 137,50 €.

U zamestnávateľa B žiadala o RP na rekreáciu, ktorá začala 23.7.2019, oprávnené výdavky 300 €, požiadala dňa 18.8.2019. Zamestnávateľ vyplatil RP vo výške 55% zo 300 €, max. ale ½ z 275 €, čiže RP = 137,50 €.

Pani Eva je povinná vráti zamestnávateľovi B (tam, kde žiadala neskôr) sumu 137,50 € (bezdôvodné obohatenie), ak zamestnankyňa mohla, alebo musela predpokladať, že ide o neoprávnene vyplatenú sumu – napr. ak v písomnej žiadosti o RP podpísala prehlásenie, že o RP za tento rok nežiadala u iného zamestnávateľa. Podozrenie na neoprávnené vyplatenie zistí zamestnávateľ, ktorý bude robiť ročné zúčtovanie dane (viď príklad 9), prípadne DÚ pri podaní daňového priznania. Ktorý zamestnávateľ vyplatil neoprávnené sumy sa zistí až ďalší došetrením.

Podľa §152a ods. 3 zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Zamestnávateľ teda nesmie žiadny iný príspevok, či odmenu podmieniť tým, že zamestnanec nepožiadal o RP. Napr. ustanovenie kolektívnej zmluvy, ktoré by hovorilo, že zamestnanci, ktorí nepožiadajú o príspevok na rekreáciu podľa §152a majú nárok na príspevok na dovolenku vo výške xx €, by bolo porušením § 152a ods.3.

Zamestnávateľ môže na rekreácie zamestnancov nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce poskytnúť príspevok z prostriedkov sociálneho fondu. Príspevok zo SF je zdaniteľným príjmom zamestnanca a vstupuje do vymeriavacieho základu na sociálne a zdravotné poistenie.

1.7      Žiadosť o príspevok na rekreáciu

Podľa § 152a ods. 1 zamestnávateľ poskytne príspevok na rekreáciu na žiadosť zamestnanca. Podľa ods. 6 zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.

Zákon priamo nevyžaduje písomnú formu žiadosti o RP, ale vzhľadom na to, že pri žiadosti o príspevok bude vo veľa prípadoch nutné preukazovať určité skutočnosti, je vhodná písomná forma žiadosti o RP. Oficiálny vzor žiadosti o RP neexistuje, formu a tlačivo si môže zaviesť zamestnávateľ vo vnútornom predpise. Ako príklad žiadosti je uvedený vzor na nasledujúcej strane.

1.8      Rekreačný poukaz.

Zamestnávateľ môže rozhodnúť, že rekreačné príspevky bude poskytovať formou rekreačných poukazov. Rekreačný poukaz je elektronický platobný prostriedok použiteľný v súlade s §152a Zákonníka práce. Postup pri poskytovaní zamestnancovi je závislý od zmluvných podmienok dohodnutých s vydavateľom rekreačných poukazov. Podľa §152a ods. 6 pri použití rekreačného poukazu nie je povinnosť preukazovať zamestnávateľovi oprávnené výdavky. Metodické usmernenie FS ale aj v tomto prípade hovorí o preukazovaní výdavkov. Ak zamestnávateľ bude postupovať podľa metodického usmernenia FS, všetky informácie k tomuto nájde v ňom.

1.9      Szčo.

Daňovým výdavkom szčo (daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, sú výdavky (náklady) na rekreáciu v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa osobitného predpisu, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

SZČO, ktorá si uplatňuje výdavky percentom z príjmov (60 %) má v týchto výdavkoch zahrnuté všetky výdavky okrem poistného a príspevkov (SP a ZP), čiže aj prípadný výdavok na rekreáciu. Pre tieto szčo, je preto táto možnosť bezpredmetná.

Žiadosť o príspevok na rekreáciu podľa §152a Zákonníka práce

Zamestnanec : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . os.č. . . . . . . .

Zamestnávateľ : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Zamestnanec žiada o poskytnutie príspevku na rekreáciu na rekreáciu zamestnanca  ktorá sa uskutočnila od . . . . . . . . . . . . .  do . . . . . . . . . . . . ..

Zamestnanec čestne prehlasuje, že sa na rekreácii zúčastnil osobne a že sa spolu s ním na rekreácii zúčastnili (uveďte mená a priezviská):

Manžel, manželka : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Deti : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

(dieťa zamestnanca, dieťa zverené do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení)

Iné osoby žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti : . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

Zamestnanec žiada o poskytnutie príspevku na rekreáciu na organizovanú viacdennú aktivitu alebo zotavovacie podujatie počas školských prázdnin na území SR  pre dieťa zamestnanca*

ktoré sa uskutočnilo od . . . . . . . . . . . . .  do . . . . . . . . . . . . ..

Zamestnanec čestne prehlasuje, že sa na aktivite zúčastnili deti zamestnanca*, navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom (uveďte mena a priezviská) :

Deti :  . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

*dieťa zamestnanca, dieťa zverené do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti

Zamestnanec čestne prehlasuje, že za príslušný rok nežiadal o príspevok na rekreáciu ani o rekreačný poukaz u iného zamestnávateľa.

 

Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že príspevok na rekreáciu bude vyplatený najneskôr dňa  . . . . . . . . . . . . (pri neuvedení dátumu bude príspevok vyplatený v najbližšom výplatnom termíne po predložení účtovných dokladov).

 

Dátum . . . . . . . . . . . . .                                Podpis zamestnanca  . . . . . . . . . . . . . . .

Osobitná časť pre rekreácie na prelome rokov (zamestnanec môže ale nemusí o toto žiadať)

Zamestnanec žiada, aby sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, považoval za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Dátum . . . . . . . . . . . . .                                Podpis zamestnanca  . . . . . . . . . . . . . . .